Uznávaný gitarista. Patrí medzi najlepších gitaristov sveta. Dokonca sám je považovaný za najlepšieho gitaristu Všetkých dôb. Pusunol hranice možnstí elektrickej gitary . Hral za hlavou na gitare medzi nohami hral na gitare so zubami hral na gitare aj jednou rukou hral na gitare . Urobil veľký prelom v rocku. Kto iný by to bol ako Jimmi Hendrix.Keď sa povie meno Jimi Hendrix, väčšina si predstaví geniálneho čierneho gitaristu, ktorý zomrel na predávkovanie drogami. Málokto si už uvedomí, že táto charakteristika zahŕňa iba posledné tri roky jeho existencie. On sa však celý život snažil čosi dokázať. A sotva sa mu to podarilo, zubatá nad ním zamávala kosou...

Detstvo

Hendrix sa narodil 27. novembra 1942 v meste Seattle zatiaľ čo jeho otec bol na Americkej základni v Oklahome. Jeho matka, sedemnásťročná Lucille Hendrixová rodená Jeterová, mu dala meno Johnny Allen Hendrix. Hendrix je pôvodom afroameričan. Matka ho dala na prázdniny do dočasnej starostlivosti priateľom. Po prepustení jeho otca z armády, James Allen "Al" Hendrix (1919–2002) ho zobral a zmenil mu meno na James Marshall Hendrix na pamiatku jeho zosnulého brata Leona Marshalla Hendrixa. Medzi priateľmi a rodinou bol odmalička známy ako "mladík".Hendrix mal dvoch bratov - Leona a Josepha, a dve sestry - Kathy a Pamelu. Joseph sa narodil s fyzickými ťažkosťami a ako trojročného ho dali do štátnej starostlivosti. Jeho dve sestry boli takisto dané do starostlivosti v relatívne skorých rokoch, pre ošetrovanie a adopciu, Kathy bola slepá a Pamela mala menšie fyzické ťažkosti. Hendrixovi rodičia sa rozviedli keď mal deväť rokov a jeho matka zomrela v roku 1958. Kvôli nestálemu bývaniu bol poslaný do Vancouvru v Britskej Kolumbii aby tam žil s jeho starou mamou. Jeho brat bol daný na nejaký čas do sociálnej starostlivosti. Hendrix vyrastal ako hanblivý a citlivý chlapec, hlboko zasiahnutý chudobou a zanedbanosťou, ktorú prežil. Ako päťnásťročný, približne v dobe kedy zomrela jeho matka, získal prvú akustickú gitaru za 5 dolárov od známeho jeho otca. Táto gitara nahradila ako násadu metly, na ktorej imitoval starších muzikantov tak aj jednostrunové ukulele, ktoré našiel jeho otec pri upratovaní garáže.Zdokonaľoval sa neustálim cvičením, pozeraním na iných ako hrajú, radami skúsenejších gitaristov a počúvaním nahrávok. V lete v roku 1959 mu otec kúpil prvú elektrickú gitaru - bielu Supro Ozark, ale nemal žiadny zosilňovač. Podľa jeho kamarátov z kapely sa Hendrix naučil väčšinu akrobatických javiskových pohybov (hlavná časť bluesovej/R&B tradície - zahŕňajúca hranie zubami a za chrbtom) od mladého kamaráta muzikanta Raleigha "Butcha" Snipesa, ktorý bol gitaristom v lokálnej skupine (The Sharps) a taktiež predvádzal známu "kačaciu chôdzu" od Chucka Berryho.

Hendrixov prvotný prejav Bluesovej hudby vychádzal z počúvania nahrávok Muddyho Watersa a B.B. Kinga, ktoré vlastnil jeho otec. Ďalší dojem prišiel z filmu Johnny Guitar z roku 1954, v ktorom hrdina nosí namiesto zbrane gitaru prehodenú cez chrbát.

Jeho prvé vystúpenie bolo s kapelou bez mena v suteréne synagógy. Po príliž bláznivom hraní a vystupovaní bol vyhodený. Prvou formálnou kapelou kde Jimi hral bola kapela The Velvetones, ktorá zadarmo pravidelne vystupovala v susednom dome na Yesler Terrace. Jeho divoký štýl a hranie na gitare pre pravákov ľavou rukou z neho vytvorili favorita. Neskôr sa pripojil ku profesionálnej skupine Rocking Kings, ktorá hrala na miestach ako Birdland. Keď Jimimu ukradli gitaru (po tom čo ju nechal v zákulisí cez noc), jeho otec mu kúpil bielu Silvertone Danelectro, ktorú zafarbil načerveno a oblepil slovami "Betty Jean" (Morgan) - menom jeho stredoškolskej priateľky. Hendrix dokončil nižšiu strednú školu na Washington Junior High School s menšími problémami ale nestal sa absolventom strednej školy na Garfield High School hoci mu neskôr udelili čestný diplom a v roku 1990 tu bola osadená busta Hendrixa v školskej knižnici. Keď sa stal známy v roku 1960, Hendrix povedal novinárom, že bol vyhodený z Garfieldskej školy rasistickou fakultou za to, že sa v študovni držali za ruky s priateľkou bielej pleti. Avšak Frank Hanawalt povedal, že to bolo jednoducho pre zlé výsledky a dochádzku.

V armáde

Hendrix sa dvakrát dostal do problémov so zákonom keď jazdil na ukradnutých autách. Mohol si vybrať dva roky vo väzení alebo vstúpi do armády. Vybral si druhú možnosť a zapísal sa 31. mája 1961. Po skončení základného výcviku ho pridelili do 101. výsadkového oddielu (angl. 101st Airborne Division) na základni Fort Campbell v Kentucky. Jeho veliaci dôstojníci a vojaci kamaráti ho považovali za podpriemerného vojaka: spal keď mal službu, nebral veľký ohľad na pravidlá, vyžadoval si neustálu kontrolu a ako strelec nemal žiadnu zručnosť. Pre tieto nedostatky sa ho rozhodli jeho nadriadený prepustiť z armády po jednom odslúženom roku. Toto bola pre Jimiho príležitosť, voči ktorej nemal žiadne výhrady. Hendrix neskôr povedal novinárom, že ho prepustili zo zdravotných dôvodov po tom čo si poranil členok počas jeho 26. zoskoku. Biografia z roku 2005 pod názvom Room Full of Mirrors od Charlesa Crossa zase tvrdí, že Hendrix predstieral, že je homosexuál (tvrdiac, že sa zaľúbil do jedného vojaka) aby bol prepustený, ale doteraz sa nenašiel vierohodný dôkaz, ktorý by podporoval toto tvrdenie.

V zotavovacom stredisku sa spriatelil s vojakom a basgitaristom Billym Coxom. Často spolu hrávali s inými muzikantmi na rôznych miestach pod názvom "The King Kasuals".

Keď sa Jimi stal vo Veľkej Británií známy, o jeho vojenskej službe sa zmienil iba v troch publikovaných rozhovoroch. Prvý rozhovor bol v roku 1967 pre film See My Music Talking, v ktorom stručne hovoril o jeho prvom zážitku zo zoskoku: „Keď raz skočíte, všetko naokolo je tak ticho že jediné čo počujete je vietor“ (angl. "...once you get out there everything is so quiet, all you hear is the breezes-s-s-s..."). Druhý a tretí rozhovor bol pre magazín Melody Maker v roku 1967 a 1969, kde hovoril o odpore k armáde.V rozhovoroch v Spojených štátoch sa skoro vôbec nezmienil o vojenskej službe a v televíznom rozhovore s Dickom Cavettom iba potvrdil, že slúžil na základni Fort Campbell.

 

Začiatok kariéry 

Po prepustení z armády sa Hendrix a jeho kamarát z vojny Bill Cox presťahovali do Clarksvillu v Tennessee kde založili skupinu "The King Kasuals". V tejto dobe uvidel v Seattli Butcha Snipesa hrať zubamy a v kapele to teraz napodobňuje Alphonso 'Baby Boo' Young, ďalší gitarista. Aby Hendrix nebol v tieni tak sa aj on poriadne naučil hrať zubami, podľa vlastných slov: „táto myšlienka hrať zubami ma napadla v jednom meste v Tennessee. Tu dole musíte hrať zubami alebo niečim čím sa dá brnkať. Je tu celá kopa zlomených zubov okolo pódia“ (angl. "... the idea of doing that came to me in a town in Tennessee. Down there you have to play with your teeth or else you get shot. There’s a trail of broken teeth all over the stage...").Vo februári 1964 Hendrix dostal lano od slávnej vokálnej skupiny Isley Brothers. Ako sprievodný gitarista s nimi koncertoval a nahrával, až kým ho do svojej skupiny neangažoval Little Richard a ešte neskôr King Curtis.

Začiatkom roku 1966 sa v newyorskom klube Cheetah Hendrix zoznámil s priateľkou gitaristu Rolling Stones Keitha Richardsa, ktorá ho odporučila bývalému basgitaristovi skupiny Animals Chasovi Chandlerovi - začínajúcemu hudobnému producentovi, ktorý hľadal nejaký talent. Ten si šiel Hendrixa pozrieť a z jeho klubového vystúpenia zostal úplne hotový. Okamžite mu dal ponuku, aká sa neodmieta: odísť do Londýna a odštartovať hviezdnu sólovú kariéru.

 

V Londýne

V septembri 1966 Hendrix priletel do Londýna a podpísal zmluvu s Chandlerom, ktorý mu vzápätí pomohol zostaviť vlastnú skupinu. Vybral do nej bubeníka Mitcha Mitchella a basistu Noela Reddinga. Tak vznikla skupina Jimi Hendrix Experience, ktorá - po boku o pár mesiacov staršej skupiny Cream - založila trend tzv. power tria, teda rockovej úderky personálne zosekanej až na dreň a umožňujúcej svojim členom, obyčajne špičkovým muzikantom, predvádzanie vlastnej bravúrnosti. Neskôr v tomto trende pokračovali skupiny ako Rush, Beck Bogert & Appice, Emerson Lake & Palmer, UK, Police, Genesis, SBB, Placebo či u nás svojho času Collegium musicum alebo M efekt.

Hendrixova skupina sa ukázala ako skvele vybraná a zladená. Kým líder kombinoval povinnosti sólového i sprievodného gitaristu a objavným, dovtedy neslýchaným spôsobom používal elektronické efekty a spätnú väzbu, Mitchell uplatňoval pri hre na bicie perlivú, džezom ovplyvnenú techniku s mnohými breakmi a virblami. Reddingovi bola zákonite prisúdená úloha relatívne nehybného epicentra hurikánu, keď sa svojimi presnými a neraz jednoduchými basovými ostinátmi staral o to, aby celá táto psychedelicky rozlietaná a rozbláznená hudba mala pevne ukotvený fundament.

Úspech

Hendrixova sila tkvela najmä v skvelých koncertných vystúpeniach a v nádherných gitarových exhibíciách, ktoré boli preňho typické. Ovplyvnený elektrickým blues predvádzal na pódiu ozajstný orgastický vzťah s gitarou, sprevádzaný brutálnymi rockovými efektmi. Legendárne je jeho lascívne hranie jazykom, hra na gitaru za krkom, masturbačné pohyby s gitarovým krkom a takisto rozbíjanie gitár, ku ktorému sa inšpiroval na koncerte skupiny Who. To všetko predviedol aj v júni 1967 počas Monterey Pop Festivalu, jedného z prvých veľkých rockových koncertov, ktorý odštartoval jeho kult hviezdy. Skvelý filmový záznam tohto koncertu zachytáva aj publikum sediace s otvorenými ústami a neveriace vlastným očiam a ušiam.

Prvé dva albumy vydal Hendrix rýchlo za sebou v roku 1967 - debutový album vyšiel pod názvom Are You Experienced? a druhý sa volal Axis: Bold As Love. V porovnaní s improvizovaným a skôr živočíšnym poňatím koncertov, na albumoch odvádza Hendrix so svojou skupinou nesmierne precíznu a premyslenú prácu. V rozpore s jeho riadne rozviatym imidžom a neusporiadaným životným štýlom, v ktorom mali svoje pevné miesto kvantá radodajných žien a rôzne chemické povzbudzujúce, ale aj omamné prostriedky, Hendrix bol pri nahrávaní veľkým perfekcionistom a aj napriek tomu, že neovládal noty (hudbu si údajne zapisoval pomocou farebných ceruziek), na štúdiových albumoch sa stretávame s precízne zaranžovanou a zahranou hudbou.

Album albumov

V roku 1967, po návrate z náročného turné po Škandinávii a po senzačnom koncerte v parížskej Olympii, sa Hendrix rozhodol, že pred nadchádzajúcim americkým turné si potrebuje trochu oddýchnuť od vystupovania. Nebol by to workoholik jeho formátu, keby sa nerozhodol oddychovať v nahrávacom štúdiu. Chvíľu pracoval v londýnskych štúdiách Olympic, ale čoskoro sa premiestnil do USA a v príjemnom prostredí čerstvo vybudovaného newyorského štúdia Record Plant začal pracovať na novom albume. Aj napriek dokonalým podmienkam na prácu však pociťoval obrovské vnútorné pnutie a popri práci a tvorbe si chcel aj užívať a stretávať sa s priateľmi a so ženami, ktoré boli jeho vášňou. Vyriešil to jednoducho: začal si ich pozývať do štúdia. Vyzeralo to potom tak, že celé dni a noci trávil v Record Plante a spolu s ním sa tam stále tmolili rôzni cudzí ľudia. Manažérovi Chasovi Chandlerovi to veľmi liezlo na nervy - nenávidel trčať v nahrávacom štúdiu od rána do neskorej noci a stokrát nahrávať tú istú skladbu. Bol pevne presvedčený, že Hendrix sa zacyklil pod vplyvom drog a návštevníkov, ktorí tam nemali čo robiť. Veď len pesničku Gypsy Eyes nahrávali 43-krát a Hendrix stále nebol spokojný s výsledkom. Gitarista Dave Mason (z vtedy vychytenej skupiny Traffic) musel nahrávať svoj part dvanásťstrunovej akustickej sprievodnej gitary v skladbe All Along The Watchtower nie menej ako dvadsať ráz. Ešte tvrdší bol Hendrix k sebe samému, takže nekonečné nahrávanie spevu a gitarových sól, s ktorými stále nebol spokojný, sa stalo nočnou morou pre celý technický personál štúdia. Chas Chandler napokon stratil nervy, s Hendrixom sa do krvi pohádal a svoj podiel v produkčnej firme predal svojmu partnerovi Michaelovi Jefferymu.

Žiadny chaos

Výsledný album však nepôsobí nijako chaoticky. Ako keby tie davy povaľačov a štetiek nikdy netáborili v štúdiu a nepriživovali sa na Hendrixovom cateringu a osobnom drogovom dílerovi. Electric Ladyland je nesmierne celistvý a vizionársky počin. Je to jasná a sebavedomá prezentácia Hendrixovej geniality a jeho hudobnej vízie siahajúcej ďaleko za pôdorys klasického gitarového power tria, ktoré mal s Reddingom a Mitchellom. V úsilí spestriť a ozvláštniť zvuk pesničiek použil Hendrix niekoľko vynikajúcich pozvaných hudobníkov, ktorých výkony farebne doplnili základné trio. Okrem gitaristu Dava Masona sa na Electric Ladyland podieľajú ďalší členovia Traffic: Chris Wood na flaute (v skladbe 1983) a Steve Winwood na organe (v skladbe Voodoo Chile). Na Voodoo Chile pohostinsky hrá na base aj člen Jefferson Airplane Jack Cassady. Priam hypnotickým groovom prispel do skladby Still Raining, Still Dreaming bubeník Buddy Miles (ktorého neskôr Hendrix prizval do svojej novej kapely Band Of Gypsys). Dramatickým zvukom organu Hammond prispel na túto skladbu Mike Finnigan. Na perkusie v All Along The Watchtower zasa môžeme počuť Briana Jonesa z Rolling Stones.

 

Zaujímavosti o Electric Ladyland

Dvojalbum Electric Ladyland vyšiel v októbri 1968 a ihneď sa stal veľkým hitom. V USA sa držal na prvej priečke (ako jediný Hendrixov album dosiahol toto umiestnenie), vo Veľkej Británii sa ocitol na piatom mieste. Málo by chýbalo a album by vyšiel pod názvom Electric Landlady (Elektrická domáca). V záverečných fázach postprodukcie ho takto omylom alebo zo žartu pomenoval štúdiový technik a škatule so zmixovanými pásmi, ktoré putovali do masteringového štúdia, niesli tento názov. Našťastie, perfekcionista Hendrix bol prítomný pri masteringovom procese, takže si skomoleninu všimol a rozzúril sa do nepríčetnosti. Ešte väčšia komplikácia bola spojená s výberom fotografie na obal. Hendrix napísal list spoločnosti Reprise, ktorá album vydávala v USA, a podrobne v ňom opísal, ako si obal predstavuje. Pre väčšiu názornosť priložil aj kresbičku. Chcel, aby sa použila fotografia Lindy Eastmanovej (neskoršej ženy Paula McCartneyho), na ktorej je skupina Experience obklopená deťmi pri soche Alice v krajine zázrakov v newyorskom Central Parku. Spoločnosť namiesto toho svojvoľne použila rozostrený Hendrixov portrét v žltej a červenej od fotografa Carla Ferrisa. Britský label Track Records, ktorý vydával Hendrixove platne vo Veľkej Británii a v Európe, disponoval vlastným grafickým oddelením, ktoré vytvorilo obal pozostávajúci zo skupinovej fotografie viacerých nahých žien usadených s Hendrixovými fotografiami a obalmi jeho platní v rukách, na čiernom pozadí. Tak vyšiel Electric Ladyland v Európe. Prvé európske vydanie albumu na CD skraja 80. rokov (ešte ako dvojCD) opakuje práve tento artwork. Neskoršie remasterované vydanie na labeli MCA má úplne nové výtvarné riešenie, s iným Hendrixovým portrétom. „Definitívne" CD vydanie autorizované spoločnosťou Experience Hendrix sa vrátilo k Ferrisovej fotografii a v tlačovej správe sa uvádzalo, že obal s nahými ženami sa Hendrixovi nikdy nepáčil, a preto ho nepoužili. Záhadou však je, prečo konečne nepoužili Eastmanovej fotografiu, ktorú pre obal dokázateľne vybral sám umelec. V roku 2005 vyhlásil časopis Q na základe čitateľskej ankety album Electric Ladyland za 38. najväčší album všetkých čias. Album je zahrnutý aj v knihe 1001 albumov, ktoré si musíte vypočuť, kým zomriete.

Koniec

V roku 1969 sa Hendrix odholal k personálnym zmenám vo svojej kapele a prepustil Reddinga i Mitchella. Dal dokopy novú zostavu, černošské power-funkové trio Band Of Gypsys s basistom Billym Coxom a bubeníkom Buddym Milesom a spoločne natočili koncertný album nazvaný aj Band Of Gypsys. Začiatkom roku 1970 Hendrix opäť obnovil Experience a na post bubeníka sa vrátil Mitch Mitchell. Živá platňa s nahrávkami z koncertu s Band Of Gypsys sa predávala dobre a gitarista sa tešil aj zo svojej novej srdcovej záležitosti: z vlastného štúdia Electric Lady, ktoré mu stavali na kľúč v New Yorku a ktorého sa už nevedel dočkať. Žiaľ, nedočkal sa ho.

S obnovenou skupinou Jimi Hendrix Experience absolvoval ešte jedno európske turné, ktoré však nedokončili pre ochorenie Billyho Coxa. Počas vynútenej prestávky sa zdržiaval v Londýne, kde si užíval neplánované voľno. Dňa 18. septembra 1970 Jimi Hendrix zomrel po návrate z večierka v byte svojej priateľky Moniky Danemannovej za dodnes nie celkom objasnených okolností. Bezprostrednou príčinou bolo podľa lekárskej správy vdýchnutie zvratkov a zadusenie. Túto smrť možno pripísať užitiu alkoholu v kombinácii s uspávacími práškami Vesperax.

The Jimi Hendrix Experience je prvou naozaj veľkou a legendárnou rockovou skupinou, ktorej všetci pôvodní členovia sú mŕtvi. Noel Redding prežil svojho niekdajšieho šéfa o 33 rokov (zomrel v roku 2003), zatiaľ čo Mitch Mitchell o celých 38 rokov (zomrel pred pár dňami, 12. novembra 2008). Buddy Miles z Band Of Gypsys zomrel vo februári tohto roku na zástavu srdca, a tak posledným žijúcim členom Band Of Gypsys a Experience je dnes Billy Cox.

 

 

 Najznámejšie pesničky  : Hey Joe , Foxy Lady , Like a Rolling Stone , Freedom , Crosstown traffic , Killing Floor , Purple Haze , Red House , In From the Storm , Who Knows , All Along the watchtower , Little Wing , Voodoo Child , Fire a Machine Gun .  Samozrejme mal ešte veľa pesničiek ( a superných ), ale toto sú jeho najznámejšie .

 

Zdroj: Wikipedia.sk , Sme.sk a referaty.sk

 

a tu sú nejaké tie videá z koncetov.:)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Prístupov 2341

Kvalita článku